Slovo
KRÍZA sa stalo vo firmách jedným z
najčastejšie používaných slov. Mám pocit, že si s ním začíname
„uľahčovať“ naše konanie, rozhodovanie i riadenie. Začína byť univerzálnym
argumentom. A hlavne argumentom na šetrenie a prepúšťanie... Pod slovo KRÍZA
sa „schovávajú“ mnohí manažéri, ale aj zamestnanci. Vedie často
k nečinnosti a nerozhodnosti. Pre firmy sa stáva tento prístup veľkým rizikom do budúcna.
V čom spočíva riziko?
Pre organizácie nastali ťažšie časy, to je fakt. Klesol predaj, je menší záujem o výrobky i služby, spomalila sa výroba, niektoré prevádzky úplne zastavili svoju činnosť. Výrazne klesli tržby. Táto situácia vedie k prehodnocovaniu nákladov, úsporám... Avšak každá minca má dve strany. Nestačí len šetriť, treba aj rozvíjať, zlepšovať, optimalizovať, vytvárať nové produkty do budúcna. To znamená zamerať sa aj na nové príležitosti, optimalizáciu a nové ponuky, ktoré opäť prinesú záujem klientov a tržby. Teraz je na to vhodná doba. Doba na prehodnocovanie a kreativitu. Je ideálny čas využiť potenciál zamestnancov a zapojiť ich do ozdravného procesu. Je to optimálny motivačný nástroj dneška. Zapojiť ľudí, manažérov i zamestnancov a spoločne hľadať nové možnosti, príležitosti, optimalizovať procesy, zjednodušovať cesty. Komunikovať a spolupracovať na spoločných cieľoch a úlohách. Byť rýchlo u klienta, byť lacnejší ako konkurencia a zároveň ponúkať kvalitné a žiadané služby. Riziko je, ak vedenie firiem nevyužíva túto príležitosť a nezapája manažérov i zamestnancov do zmien. Ak tieto tri súčiastky (vedenie, manažéri a zamestnanci) nezapadajú do seba ako ozubené kolesá. Potom sa motor nepohne. Jedno koliesko sa možno krúti, iné stojí alebo ide opačným smerom...a tretie má tiež vlastný režim. Vo firmách chýba spoločný cieľ a tímový duch – spolupráca na riešeniach. Takýto štýl spolupráce a riadenia časom prinesie so sebou frustráciu ľudí, absenciu tímového ducha. Prestáva komunikácia, začínajú chodbové reči, zhoršia sa medziľudské vzťahy a situáciu využijú jedinci, pre ktorých sa stane živnou pôdou. Namiesto sústredenia sa na výkon a výsledky narúšajú klímu, šíria poplašné správy a klebety a ticho sa tešia, ako štvú ľudí vzájomne proti sebe.
Čo a ako teda robiť?
Aj v ťažších časoch treba spolupracovať a komunikovať. Mať spoločný cieľ a ísť za ním. Hľadať nové riešenia a možnosti. Čo všetci potrebujeme, sú pozitívne spätné väzby. Radosť z výsledkov a pochvalu. Samozrejme, keď sa nedarí a sme pod tlakom, nie je to také jednoduché. Odporúčam zreálniť ciele, mať krátkodobejšie ciele a úlohy, vziať do úvahy situáciu na trhu i možnosti a tešiť sa aj z malých posunov a výsledkov. Vedenie firiem by malo častejšie komunikovať s manažérmi, aby poznali smerovanie firmy, dôvody zmien, úspor a aj očakávania. Pripraviť ich na jednotnú argumentáciu. Motivovať pre zmeny a podporovať ich v riadení a komunikácii s ľuďmi. Aby cítili pevnú pôdu pod nohami a nebáli sa komunikovať aj negatívne správy. Keď budú manažéri ťahať za jeden povraz a cítiť dôveru a podporu vedenia, ľahšie budú zvládať prácu so svojimi ľuďmi. A zamestnanci to cítia. Vnímajú, či sa manažér bojí, neverí zmenám a je pasívny... Potom sa tak chovajú aj oni. Chodia do práce len preto, lebo vo výplatnom termíne dostanú výplatu.
Je to
tak vo väčšine firiem?
Nie, poznám mnoho organizácií, ktoré situáciu zvládajú, uvedomujú si riziká ale aj príležitosti. A chopili sa práve tých príležitostí. Riadia systematicky a premyslene. Aj úsporné opatrenia robia s ohľadom na budúcnosť. V duchu svojich firemných hodnôt si budujú svoju zamestnávateľskú značku a vysielajú jednoznačné signály do firmy i smerom von. Prepúšťanie dôsledne zvážili. Vedia, že do svojich ľudí už veľa investovali a chcú, aby sa im investícia vrátila. Uvedomujú si, že ak odídu kvalitní ľudia, môžu im v budúcnosti chýbať. Dávajú dôraz na výkon a výsledky. To je jednoznačné. Bez výsledkov nemôže firma prosperovať. Ľuďom komunikujú potrebu úsporných opatrení a oboznamujú ich s vývojom. Uvedomujú si, ako je pre firmu dôležité mať motivovaných a angažovaných zamestnancov. Podporujú rozvoj i vzdelávanie. Pripravujú si ľudí do budúcna. Kríza skončí a kto bez zaváhania rýchlo vyštartuje, získa náskok. Predbehne ostatných.
Vráťme sa k prepúšťaniu a úsporným opatreniam. Ako robiť
optimálne rozhodnutia?
Keby existoval jediný návod alebo
jasný postup, asi by ho využili všetci... Bolo by to príliš jednoduché. Ono to
tak však nie je. Podľa môjho názoru je potrebné riadiť celý proces s dôrazom
na konkrétnu situáciu, možnosti a ciele danej firmy. Robiť systémové
opatrenia, zhodnocovať získaný efekt, komunikovať s ľuďmi, zapájať ich do
diania i zmien, dávať aj pozitívne spätné väzby a tešiť sa spoločne
aj z malých úspechov. Vytvárať motivačné a tvorivé pracovné
prostredie, v ktorom budú zamestnanci podávať očakávané výsledky. Je to
čas na zmeny, čas na upratanie... Čas skúšať nové postupy, implementovať nové
nápady...